Vernisáž výstavy NOBAF-LADIES PDF Tlačiť E-mail

 

 

 

Prvá, ale nie posledná...

Pri mojom príchode  do Apollo Business Centra, som bol milo prekvapený množstvom ľudí na našej prvej vernisáži. Najvyšší účastník prítomných nakoniec aj zrátal – okrem našich členov prišlo štyridsať priaznivcov fotografie.


Príjemná atmosféra na začiatku tohto podujatia dávala tušiť, že to bude hádam vydarené stretnutie. Po zvítaní sa s priateľmi a známymi som narýchlo obhliadol priestory a vystavené fotografie našich dievčat. Páčilo sa mi jedno i druhé a lákal ma aj stôl plný dobrôt (veď ich piekli naše dievčence) a určite skvelého vínka, ktoré sponzorsky zabezpečil Singi.


Všetkých zúčastnených srdečne pozdravil Rado Mišík keďže je „kapitánom“ nášho klubu a stručne predstavil Nobaf. Za autorky vystavovaných fotografií sa prihovorila Daniela Bartošová - nami prezývaná Špagetka. Keďže máva pri takýchto oficialitách zvyčajne trému, ako sama povedala, pomohla si malou „barličkou“ a čítala príhovor z papiera. Pre istotu, aby „nezakopla“. Predovšetkým zdôraznila, že  prezentácia ich fotografickej tvorby sa uskutočnila najmä vďaka podpore a pomoci mužskej časti klubu. Autorky vybrali na výstavu predovšetkým fotografie, ktoré sa páčili najmä im samotným z určitého dôvodu. A keďže každá tvorba prináša so sebou aj pocity neistoty, už po inštalácii fotografií mali všetky pochybnosti či vybrali tie najlepšie a či vôbec dozrel správny čas aby vystavovali.... V závere svojho príhovoru si neodpustila, ako najstaršia spomedzi nás, jednu múdrosť alebo skôr vlastnú skúsenosť - na starobu treba myslieť už v mladosti a mať svojho koníčka, ktorý nám pomôže v pravý čas zastaviť čas... Samozrejme, zaželala všetkým prítomným krásny vnemový zážitok.


Do štvorice našich „mušketierok“ -  Daniely Bartošovej, Petry Rusnákovej a Heleny Jankovičovej -  chýbala Janka Sedláková  prezývaná SESE, ktorú zmohla chrípka, hoci ešte deň predtým pomáhala pri inštalácii. Po príhovoroch sa rozbehli diskusie na všetkých stranách, ochutnávali sa dobroty, popíjalo vínko, cvakali fotoaparáty a všade naokolo bola príjemná nálada. A Nobafáci? My sme sa tešili, ako skvelo prebieha tento večer.

Čas neúprosne plynul. Blížila sa záverečná. Ľudia postupne odchádzali a zostalo nás zopár, ako vravíme  „skalných“. S postupným zhasínaním svetiel  prišiel čas všetko zbaliť a ísť. Ešte jedna spoločná fotografia od nášho kamaráta Bafa a...dovidenia priatelia na ďalšej výstave.

Všetkým prítomným ďakujeme za návštevu. Vážime si, že ste si vo svojom programe našli čas a prišli ste  medzi nás.

 

 

text: Stanislav Zeman