Skanzen Zuberec PDF Tlačiť E-mail

 

Nedávno mi kolega a fotopriateľ s veľkým nadšením odporučil navštíviť skanzen v Zuberci. Jeho fotografie a popis okolia ma veľmi zaujali. Pár dní nato prišiel manžel domov so správou, že s rodinkou pôjdeme na výlet na Oravu. Ani vo sne by mi nezišlo na um, že sa tak skoro naplní moja túžba vidieť na vlastné oči spomínaný skanzen. Cesta k nemu z dedinky Svätý kríž, odkiaľ sme vyrazili,  je pekný stupák a samá zákruta. Nečudo, veď  je umiestnený v prekrásnom prírodnom podhorí Roháčov. Auto nechávame  na parkovisku, zaplatíme veľmi prijateľnú cenu dve eurá pridáme pár centov za fotoaparát, dostávame do rúk vytlačeného sprievodcu a  pred nami sa otvárajú dvierka do minulosti oravskej dediny.

Sprievodca nás informuje, že pred nami je viac ako paťdesiat stavieb ľudovej architektúry, ktoré pripomínajú jednotlivé časti Oravy.

Ako prvý si obzeráme Dolnooravský rínok, ktorý obývala bohatšia vrstva  dolnej Oravy. Udivujú ma maličké dvierka, postele - ťažko si v niektorej predstaviť môjho dvojmetrového syna.

Je tu trieda, v ktorej učil Pavol Orságh Hviezdoslav

 a mlyn postavený nad Studeným potokom.

Dnes je z mlyna krčmička preplnená suvenírmi od výmyslu sveta. Osviežime sa pravou tureckou kávou a pokračujeme v spoznávaní života oravskej dediny. Prechádzame cez Studený potok na Zamagurskú ulicu.

V domčekoch na Zamagurskej ulici bývala bohatšia a stredná vrstva roľníkov.

Obdivujeme ich vkusne zariadené izbietky,

rôzne poľnohospodárske stroje

a hrnčiarskú pec.

Na dedinku zhora dozerá  drevený gotický kostol sv. Alžbety Uhorskej zo začiatku 15. storočia.

So svojím neskorogotickým maľovaným stropom a s funkčným prenosným barokovým organom je ozajstným klenotom skanzenu.

Cestičkou poza kostolík prichádzame ku Goralským lazom, k najchudobnejšej časti oravskej dediny.

Vysadené plodiny

 

a prítomná zver

v nás umocňuje pocit, že domáci si len na chvíľu kamsi odskočili. Po štyroch hodinách prehliadky, plní hlbokých dojmov a ešte plnšou pamäťovou kartou vo fotoaparáte, sme sa vrátili späť do súčasnosti.

 

Text: Helena Jankovičová

Foto: autorka