Beach Huts PDF Tlačiť E-mail

 

S mojou kuchynskou znalosťou angličtiny by som drevené búdky na pláži, také typické pre anglické (ale aj francúzske, talianske či austrálske) pobrežie asi nazvala „beach houses/cottage“. Môj preklad je podobný ako Lakatošove „for me behind me“ (pre mňa za mňa) alebo „sausage of lovers“ (párek milencu). Angličtina má pre tieto drevené „chatky“ osobitné pomenovanie – beach huts.


 

Už počas mojej prvej návštevy pobrežia okolo mestečka Broadstairs v anglickom Kente, ma tieto plážové chatky zaujali. V máji sa sezóna ešte len rozbiehala, takže užívateľov tohto svojrázneho obydlia pri mori som videla málo. A keď už pri niektorých posedávali, čítali knihu, rozprávali sa či popíjali čaj, nemala som odvahu ísť s fotoaparátom bližšie, nakuknúť dovnútra a narušiť ich súkromie. Zaujal ma však takýto spôsob trávenia času pri mori. Pôsobil na mňa skromne a pokojne.

 

 

„Huts“ sú rozlohou pomerne malé, rozhodne by ste do nich horko-ťažko vtesnali posteľ. Teda myslím do  tých starších, lebo doba pokročila a modernejšie sú už väčšie. Typické „hut“, aké si pamätá história sa po otvorení dvojkrídlových dverí ešte zastrešia hornou sklápacou doskou a tým sa jej priestor zväčší. Keď už spomínam históriu, dočítala som sa, že ich vznik sa datuje niekedy od roku 1862 a slúžili predovšetkým na prezliekanie a odkladanie vecí. Časopis „Coast“ dokonca každoročne vyhlasuje súťaž o najkrajšiu „hut“ v Anglicku.

 

Nedávno som bola na kentskom pobreží opäť a s mojou priateľkou Margot, teda najmä vďaka nej, som do „hut“ aj nazrela a porozprávala sa s ich majiteľmi. Starší manželia v „objatí“ svojho domčeka trávia väčšinu času a neodradí ich ani chladnejšie počasie. Chatku vlastnia už jedenásť rokov, len pozemok pod ňou si prenajímajú za 500 libier mesačne od mája do konca októbra. Potom si ju nechajú  odviesť do garáže, lepšie povedané akéhosi hangáru, kde „prezimuje“ spoločne s ostatnými. Zariadenú ju majú ako menšiu kuchynku, čiže si môžu pripraviť jednoduché jedlo, uvariť čaj a odložiť stoličky, deky.

 


Už v polovici septembra „huts“ pomaly miznú z pobrežia a v novembri by ste nevideli ani jednu – aspoň v okolí Broadstairs. Typickú „hut“ si môžete aj prenajať od mesta či obce alebo povedzme od cestovných kancelárií a tie sú väčšie a komfortnejšie. Niektorí majitelia si svoju „hut“ pomaľujú a ich kreativita je niekedy prekvapujúca.
Keď tak stojí vedľa seba niekoľko desiatok „huts“, ako vojaci v pozore, predstava, že prídu naraz všetci ich užívatelia mi príde dosť humorná. Veď sa tam musia doslova tlačiť a o súkromí ani nehovorím.  Avšak naturelu Angličana to zrejme neprekáža – sú slušní a zdvorilí za akýchkoľvek okolností. Hoci, na druhej strane, „túliac“ sa k sebe, asi menej pociťujú chlad, typický pre tieto zemepisné šírky.

 

 

Daniela Bartošová
Foto: autorka