Babie leto nad Terchovou PDF Tlačiť E-mail

 

Opäť nastal koniec septembra. Ten krásny čas vinobraní, dozrievania dlho očakávanej úrody a posledných teplých dní. Takmer poeticky ho nazývame aj babie leto. Vzduchom lietajú pavúčie vlákna, stromy hrajú pestrou paletou farieb a všetko vonia jeseňou. Počasie býva stabilnejšie ako počas jarného prebúdzania sa prírody a nehrozia ani náhle búrky ako v čase letných horúčav. Skrátka, ideálny čas vyraziť na hory. Pozývam Vás na krátku prechádzku Malou Fatrou, batohy a trekové obutie nechajte v skrini, stačí sa len začítať a kochať...

 

 

 

Deň prvý

Vyrážame skoro ráno, keď zubaté slnko iba začína oblizovať strechu našej drevenice. Z malebnej dedinky Terchová, nad ktorou čnie socha jej slávneho zbojníckeho rodáka, mierime na Biely Potok. Pod hotelom Diery nechávame auto, a po "modrej" sa vydávame na Jánošíkove diery. Smrekovým lesom sa ešte kráča rezko, no po pár desiatkach metrov sme medzi skalami, v kaňone a preskakujúc potôčik, čo sa mení stúpaním na horskú bystrinu, prichádzame k prvým poriadnym prekážkam. Železné rebríky striedajú kamenné, občas dokonca oceľové schodiská, úzke uličky popri skalných prievisoch končia často mostíkom nad zurčiacim vodopádom.

 

 

Ked sa opäť dostávame nad lesnú roklinu, slnko už je vysoko a len neochotne sa ukazuje spomedzi mrakov. Na lúke, pod stromom pri drevenici Podžiar, si robíme malé občerstvenie a poradu. Pokračovať a riskovať dážď na vrchole alebo sa vydať späť. Túžba pozrieť sa na svet z výšky jedného z Rozsutcov rozhoduje. Vyberáme si menej náročný výstup a stále modrou značkou stúpame najprv na Medzirozsutce a potom, najnáročnejším úsekom dnešnej túry, reťazovým chodníkom na vrchol kopca Malý Rozsutec (1343m) Cesta späť je sprevádzaná jemným mrholením, ale aj príjemným pocitom z krásneho dňa.

 

 

Deň druhý

Od skorého rána je v našej drevenici riadny frmol. Balíme, dohadujeme sa a pripravujeme na najdlhší pochod nášho pobytu - na "hrebeňovku". Autom sa presúvame do Vrátnej. Tu, na záchytnom parkovisku nechávame tátoša a hybaj do hôr. Cez malé sedlo na Grúni, kde si doprajeme jeden "horec", stúpame na Poludňový Grúň. Zdá sa, že dnes idú všetci opačným smerom. Desiatky českých turistov, ktorých stretáme cestou oproti, majú problém so strmým, po včerajšom daždi ešte rozmočeným kopcom. Nám sa kráča skvelo a výhľad je čoraz čarovnejší. Prvá zastávka a čas na obed - Poludňový Grúň (1460m)

 

 

 

 

Posilnených nás čaká posledné prudšie stúpanie, na vrch Hromové (1636m) a potom, šteklení slnečnými lúčmi, vychutnávame si cestu po hrebeni Malej Fatry. V ten deň k nám bolo počasie milostivé a aj vďaka dramatickej oblohe a mäkkému svetlu sú zábery spod Chlebu (1647m) také úžasne plastické. Na ceste dole sme dali prednosť lanovke a večer ukončili relaxom v aquaparku. Čaká nás predsa len ešte jedna túra.

 

 

 

 

Deň tretí

V posledný deň nášho pobytu sme si dopriali ľahkú, až prechádzkovú túru. Veď uznajte, Zbojnícke chodníčky znejú ľahko, takmer rozprávkovo a lákavo. Začíname v Tiesňavách, kráčame strmými chodníčkami. Na vyhliadkach obdivujeme doliny, majestátne vrchy a zaujímavé skalné útvary. Pri predstave, že Jánošíkovi hôrni chlapci tu behávali v krpcoch, zatiaľ čo ja mám na sebe najlepšie outdoorové topánky, si pripadám smiešne. No risk, že jeden nesprávny krok by znamenal pád do rokliny pod nami, ma utvrdzuje v tom, že obuť si krpce by nebol najlepší nápad. Cestičky vedú lesom i skalami a akoby križovatkou všetkých je rázcestie zvané Malé nocľahy. Strom v jeho srdci možno pamätá aj zbojnícke časy a ja obdivujem jeho širokú korunu, v ktorej dobre padne malé občerstvenie.

 

Cestou dolu po žltej značke, sa nám akoby symbolicky vynára pohľad na Terchovú. Z týchto miest na ňu snáď pozeral aj sám zbojnícky veliteľ a hoci tá sa za stáročia zmenila, kraj okolo nej je stále rovnaký. Divoký a neopísateľne krásny. Ja som sa o ten opis aspoň pokúsil, či sa mi to podarilo posúďte sami. Každopádne, najlepšie urobíte, keď si ho prejdete a uvidíte na vlastné oči. Prajem krásne počasie a možno niekde v horách, ahoj.


Text: Peter Škodáček
Foto: autor