Rok začína vo Viedni PDF Tlačiť E-mail

 

Vraví sa, že tradície netreba meniť (aspoň nie tie dobré). Našou tradíciu sa pomaly stáva začínať rok v klube fototripom spojeným s výstavou. Aj miesto a čas sú nezmenené. Viedeň, prvý februárový víkend. Po minuloročnom marazme a teplotách 14 stupňov pod bodom mrazu, nás tento rok hlavné mesto rakúska privítalo vľúdnejšie. Šedé ráno, niečo okolo nuly  a nálada ako vždy skvelá. Hor sa na výstavu.

 

Magnum vo Westlicht

Viedeň má okrem krásnej galérie Kunst Haus Wien, kde sme pred rokom obdivovali práce Bressona, množstvo menších  výstavných siení. Tie sme nachádzali cestou na tú pravú. A tou je múzeum fotografie Westlicht Wien. Práve tu sa nachádzali práce autorov agentúry Magnum, ktorá zastrešuje tých najlepších dokumentaristov a reportážnych fotografov sveta. Vystavované boli  ich diela z rokov 1947-1987. Tento priestor okrem fotografie ponúka aj stálu expozíciu fototechniky a môžete tu nájsť informácie o vzniku a spôsobe výroby prvých fotografií. Keď dodám, že v susedstve múzea sa nachádzajú asi štyri fotografické obchody a bazáre, budete sa cítiť ako v raji.

 

Šnicel musí byť

Presne to sme si povedali, vyhladovaní z toľkého obzerania. Keď sme v Prahe, dáme si sviečkovú, v Budapešti chceme perkelt a tu, v meste valčíkov a chýrnych rezňov, si treba dať ich známu viedenskú šniclu. Ale keďže aj toto mesto zasiahla vlna ázijských bistier, japonských shushi  barov a podobných exotických gastro-úletov, pre svoju vysnenú porciu  teľacieho sme museli prejsť pár uličiek. A tak navádzaní miestnymi,  spoznávali sme staré uličky, čo to zaznamenávali na svoje pamäťové karty a lovili ako správni dokumentaristi ten pravý moment. Jedna staršia dáma nám dala na záver predsa len ten správny tip, a tak sme mohli zasadnúť k tým najväčším rezňom aké sme kedy videli. Boli nad očakávania, a tak sme našli  ďalšie miesto kam sa radi, znova vrátime.

 

Po chutnom obede sme navštívili  dobre známe ulice v okolí Štefanovmu dómu. Korzo sľubuje  množstvo situácií na ktoré ako správni „streetkari“ čakáme. Kvantá cudzincov obdivujúcich miestne pamiatky, ale aj zopár akcií konajúcich sa v túto chladnú sobotu v centre rakúskej metropoly sa stali námetom pre naše objektívy.  Po takmer dvoch hodinách si dávame zraz pod vežou dómu a spoločne vyrážame smer hostel. Spoločná večera a malý biliardový turnaj boli krásnym záverom tohto dňa.

 

Nedeľa sa niesla v podobnom duchu ako sobota, studené ulice však už boli skôr poloprázdne. Namierili sme si to teda na hlavnú vlakovú stanicu, ktorá nás nadchla. Krásna, nová, čistá. Akoby protipól tej, na ktorej už o pár hodín vystúpime v Bratislave. Čisté tvary, dizajnérske riešenia lahodiace oku, hrany a geometrické tvary. Škoda že nebolo slnečno, svetlá a tiene by vynikli ešte viac.

 

Okrem už stálych členov Pavla Oboru, Janky Sedlákovej, Daniely Bartošovej, Radovana Mišíka, Stanislava Zemana a Petra Škodáčka sme (tiež v rámci tradície) zobrali so sebou na prvý fototrip roka nečlena, Iku Jelínkovú. Možno sa k nám pridá aj nabudúce, možno nastálo. Každopádne aj ona, ako všetci menovaní, prispela svojimi fotografiami do tohto reportu. Prvá tohtoročná akcia bola skvelá. Ďalšie pomaly plánujeme a kalendár sa plní. Už teraz sa všetci tešíme, veď Nobaf má  cestovanie v krvi.

 

Text: Peter Škodáček, Foto: NOBAF