Ako sa Smejo s Medveďom do kráľovského mesta na fotomaratón vybrali PDF Tlačiť E-mail

 

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno mesto. Mesto slávne, urodzené, kráľovské, v samom srdci Slovenska, Banská Bystrica. A v tom meste fotomaratón. Ale čože by to bol za fotomaratón bez fotografov? Preto sa bystrická fotografická vrchnosť rozhodla povolať do bitky s výjavmi navôkol posily zo šíreho, či ďalekého okolia. Nemohla veru ani Metropola zaváhať a nechať bystrických priateľov zhynúť v tomto ľútom boji. A tak vychýrený klub NOBAF vyslal svojich zástupcov na miesto činu. No keďže všetci regulárni členovia o pekných obrázkoch sladko búvajúc doma pod perinkou snívali, museli česť klubu slávneho a prechýrneho čakatelia na členstvo zachraňovať.

 

A tak sa v sobotu skoro-preskoro Smejo najskôr po Medveďa do brlohu vybral. Sladkými rečami i gumenými cukríkmi ho z pelechu vylákal a poloospalého, bez klietky, vodítka a náhubku do približovadla (radšej iba) na zadné sedadlo naložil. Ale keďže Smejo Medveďa výdatne počas jazdy šunkovými bagetľami prikrmoval a takto v jesennej letargii udržoval, mohol Peťo (Smejova zákonitá polovička) nerušene až do Bystrici volantom krútiť.

 

V Bystrici oboch čakalo srdečné zvítanie s ostatnými bojovníkmi. Hneď sa však ukázalo, že Smejo má zo všetkých okrem najtvrdšieho dialektu i najdlhší objektív a od samého začiatku (nielen) takto značný rešpekt vzbudil. Toto sa i na bojisku potvrdilo. Smejo správne nepriateľa identifikoval, činil sa statne, do ťažkého boja s nákupnými igelitkami sa urputne od samého začiatku pustil i tieto hádam všetky na pamäťovú kartu polapal. Nečudo, že sa, po boji zmorený, veľkou pizzou a ešte väčším pivom potúžiť musel. V závere sa však ukázalo - a to i sám veľký Klamár potvrdil, že Smejo veru premožiteľa nenašiel a celkom zaslúžene ako prvý na piedestál víťazov vystúpil.

 

Cesta naspäť bola náročná, bagetle takmer minuté. Peťo iba popamäti volantom krútil, no Smejo mu neustálym monológom zaspať nedal. Veru nie je isté, či sa doposiaľ Peťo k slovu dostal. Ale všetko nakoniec dobre dopadlo, vandrovníci sa šťastní, živí a zdraví domov dostavili a oslavám nebolo konca-kraja. Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden zvonec a tu je tejto rozprávke i koniec.