Nobaf vo Viedni (05.02.2011) PDF Tlačiť E-mail

 

Fakty


• odchod z Bratislavy 10:46 z hlavnej stanice
• účastníci: B.A.F.O.A.R.T., Onehlaf, Sibama, Sese
• príchod do Viedne o 11:58
• predpoveď počasia: slnečno, 10-13 °C, veterno

 

Po dvoch drinkoch sme sa vybrali fotiť. Cestou sme urputne bojovali s vetrom, prachom a snahou utrafiť správnu uličku, no perfektne pripravený Onehalf nás neomylne a trpezlivo viedol a po niekoľkých desiatkach minút sme sa dostali na blší trh blízko stanice metra – Kettenbrückengasse. Prechádzka trhom bol mierny adrenalín. Z Bratislavy zvyknutí strážiť si svoj malý majetok o život, sme sa predierali davom na trhovisku a chránili svoje foto poklady, až sme sa dočkali blšáku.

 

 

Kto by čakal, že pouličný Krakonoš, bude k charizmatickej Sese tak prítulný... Možno si ju všimol až po náhlom záujme Onehalfa, no i tak sa nebránil zárobku a žiadal "províziu". Sme šikovní, zdatní a lakomí! ... musel sa uskromniť s niekoľkými zábermi, ktoré aj tak nikdy neuvidí . Pre Onehalfa, to nebola prvá skúsenosť s touto postavičkou, no rád si občerstvil spomienky z minulosti.

 

 

Na blšáku Onehalf objavil PC myšku, a keďže z osobných rozhovorov pri drinkovaní vyplynulo, že Sese vlastní notebook, ale nie PC myš, začal aktívne jednať. "Za 50 centov berieme." Predavač skúsil 1 € ... to sme radikálne zamietli a rozhodli sme sa pokračovať ďalej. Predavač, po chvíľke váhania, zmenil názor (čo mu už len zostalo, keďže grafické karty, základné dosky, grafické karty a chipy pohodené po zemi pôsobili preveľmi dôveryhodne, a to až tak, že predaj PC myši mohol byť jediným zárobkom dňa!) a po dôkladnom uistení, že myš (aj keď značne opotrebovaná) je plne funkčná, sa obchod uskutočnil. Na druhý deň info od Sese znelo nasledovne: "Mohla som sa radšej ísť pozrieť na toalety 50 centová myš is death."

 


Príkladom riskovania vlastného života je B.A.F.O, ktorého fascinovali lampy z pohľadu v strede križovatky do neba. Sám seba označil za lampofila. Ešteže mentalita šoférov v Rakúsku je iná ako na Slovensku. Snáď nám zo svojej tvorby aj niečo sprostredkuje...

 

Prejsť blšákom a následne trhom bolo dosť vyčerpávajúce /vône, farby a námety sa nemíňali, priam to bol balzam na dušu sklamanú kvalitou zeleniny a iných potravín na slovenskom trhu - teda až na tú slaninku a ryby, ktoré sa "prihrievali" na slniečku ... bléé/, no kedykoľvek si to rada zopakujem a za cenu použitia peňaženky.

Následne sme hľadali cestu ku Karlskirche. V parku Resselpark sme objavili harmonikára, ktorý po "vložení príspevku" ochotne pózoval a Onehalf sa ochotne hádzal aj o zem. Pravdupovediac, som rada, že mu nezašívam a neperiem odevy.

Po náročných chvíľach, je vhodné si oddýchnuť a uľaviť v kaviarni s názvom Otto Wagner Pavilion. Zase šifrovanou angličtino-nemčinou sme si objednali. Sese sa nevyhla komentáru čistoty pohárov typu "voda z hajzla" na čo následne milá čašníčka prehovorila slovensky ... Nuž, na to niet čo dodať, len toľko, že po vyrieknutí týchto pár slov, sme to vytušili všetci .

Vo foto výlete sme následne pokračovali na Stephansplatz, kde nás najviac zaujal kungfu-gitara-raketa, ktorý atakoval Onehalfov záujem s neochotou pustiť žilou, rukami aj nohami. Našťastie foťák ostal celý, Onehalf nepoškodený a exorcista ukojený...
Aby sme sa úplne vyšantili, dali sme si 15 minútový rozchod pred Dómov sv. Štefana, kde každý mal možnosť realizovať svoje zručnosti na rôznych historických postavách, cirkevnom sprievode, živých sochách, konských záprahoch, no najviac zaujal sprayer, ktorý svoje plátna vytváral priamo na ulici, pričom si farby (v spreji) nahrieval na plynovej bombe priamo v dave ... prchali sme rýchlo preč, veď každý z nás čítal tie malé písmenká "nevystavujte priamemu ohňu" ... blablabla ... zrejme v nemčine sú tie písmenká iné a menej podstatné.

V poradí tretí výlet sa skončil dobre, bez ujmy na zdraví, majetku či materiálu. Všetci si dávame na čas so spracovaním správnych okamihov, a už teraz plánujeme ďalšie pekné chvíle s našimi najdrahšími (nie, polovičkami nie, aj keď od toho nemajú ďaleko) foto prístrojmi.

 

 

 

Autor reportu:

Katarína Ončáková (sibama)

 

 

 

 

 

Fotografie účastníkov z tejto akcie:

Autor: Radovan Mišík

 

Autor: Jana Sedláková