Neviem, ako ďalej…4 roky mám priateľa, od začiatku v tom vzťahu boli hádky, obaja sme ešte takí temperamentní. Vzťah bol a stále je ako na hojdačke. Pred 2 rokmi sme boli s priateľom aj pár mesiacov od seba, v hádkach ma vtedy urážal a sprosto označoval, tak mi potom už došla trpezlivosť. Hľadala som si so svojím synom (teraz 8 rokov) iný podnájom, ale po tých pár mesiacoch sme si k sebe s priateľom opäť našli cestu, začali si rozumieť a syn plakal, že sa nechce sťahovať, tak sme to ešte skúsili.
Tak cca rok ten vzťah bol super, potom to opäť začalo ísť z kopca. Teraz je to opäť ako na hojdačke, priateľ vie, že sa koľkokrát urazí alebo sa poháda kvôli blbostom, napriklad urazil sa, že som si jeden večer chvíľu písala so sestrou, tak mi „poďakoval za pekný večer“ a odkráčal do spálne, že akurát na messengeri riešim sračky, že aspoň vidí, že je moja priorita messenger, ako náš vzťah, pritom na tom mobile pomaly ani nie som. Teraz som chcela ísť so sestrou na chvíľu na ples, tak z toho bolo haló, že namiesto, aby som zachraňovala náš vzťah, tak chcem ísť na ples, kde budú iní chlapi, kde sa tancujú plužiaky atď, neveria mi, ale nemá dôvod. Že mu to vadí, pritom on na plesy nechce chodiť.
Už sme objednaní do poradne, tak som zvedavá. Na jednu stranu myšlienka, že pôjdeme od seba ma bolí, včera syn plakal, že nechce, aby sa priateľ niekedy odsťahoval, lenže v takom vzťahu, kde to bude stále ako na hojdačke a možno by nefugoval, tiež žiť nechcem, možno nám pomôže tá poradňa..som na to celkom zvedavá. Už by som to rada nejako vyriešila, pretože ma táto situácia veľmi trápi a to aj kvôli synovi, ktorý skoro vždy u tých našich hádok je a je z toho nešťastný. A mňa to trápi. Brečím po nociach a neviem, čo s tým mám robiť. Či to s ním mám jednoducho ukončiť, alebo tomu dať ešte šancu a zabudnúť na to zlé. Som bezradná.