Čakatelia na členstvo
Prihlásenie člena
FOTO v ZÁHRADE 2015 |
![]() |
![]() |
![]() |
Keď sme jedno májové ráno pred piatimi rokmi po prvýkrát vešali na stromy Medickej záhrady siete, na ktoré(ako sme dúfali) budú pripínať svoje práce nádejní amatérski fotografi, netušili sme že sa rodí niečo veľké. V tú upršanú, veternú a studenú sobotu sme však zažili niečo úplne nové, neznáme, niečo čo nás veľmi potešilo i naštartovalo. V ten deň, 28.05. 2011 sme v Bratislave spustili prvý ročník akcie FOTO v ZÁHRADE. Podujatia, ktoré sa odvtedy stihlo zapísať do kalendárov mnohých nadšencov (nielen) amatérskej fotografie.
Prvý ročník totiž napriek nepriazni počasia "vypálil" veľmi dobre. Latku sme si teda posunuli vysoko a podliezať ju samozrejme nechceli. Úspech predsa zaväzuje. Jedinou výraznou zmenou v organizačnej štruktúre bol termín, namiesto mája - september. Ako pribúdali roky, pribúdalo i našich skúseností s prípravou akcie tak rozsiahleho charakteru. Ak chcete niečo robiť na určitej úrovni a nestratiť kredit, musíte byť dostatočne kreatívni a flexibilní. A ak ide o open air akciu, aj pripravení na úskalia ktoré to prináša. O všetkých predchádzajúcich ročníkoch sa môžete niečo dozvedieť na našich stránkach, o tom poslednom Vám povieme práve teraz.
Leto roku 2015 bolo doslova tropické. Od jesene teda všetci automaticky očakávajú aspoň slnkom zaliate dni. A kým sa také na začiatok septembra rysovali, práve prvý víkend bol výnimkou. Predpoveď nebola dobrá, dážď, vietor, 19 stupňov, ale s podobným počasím sme už mali svoje skúsenosti. Bolo nám však jasné, že negatívne predpovede môžu odradiť potencionálnych vystavovateľov, či návštevníkov. Nič sme ale nenechali na náhodu a okrem igelitov, aké sme využili aj v daždivý májový víkend roku 2011, boli pripravené aj pršiplášte pre každého registrovaného vystavujúceho.Všetko sa teda mohlo začať.
Sobotné ráno na mieste a pohľad na oblohu však až tak neprívetivo nepôsobili. Aj satelitné snímky nám dávali nádej, že v ten deň sa žiadna sodoma-gomora nad bratislavským Starým Mestom diať nebude. Už od siedmej sme ťahali siete, stavali altánky a pripravovali registračné hárky. O deviatej sa začali schádzať prví uchádzači a úderom desiatej sme mohli povedať: začíname! Jemné kvapky jesenného dažďa boli viac menej symbolické, takže aj napriek tomu, že meteorologické predpovede boli katastrofálne, do medickej záhrady si našlo cestu 40 registrovaných účastníkov. I napriek najnižšej účasti zo všetkých ročníkov, pripisovanej práve spomínanej dlhodobej predpovedi, sa našlo dosť kvalitných prác ktoré čakali na posúdenie odbornej i laickej poroty.
Aj tento rok sa na vystavené fotografie pozreli kritickým okom tri rôzne poroty. Tou prvou boli všetci návštevníci záhrady, ktorí mohli favorizovaným prácam prideliť fotobody. Druhou bol organizátor, teda NOBAF a samozrejme nesmela chýbať ani odborná porota. Tá bola tento rok doslova hviezdna. Okrem Ani Struhárovej, ktorá je jej súčasťou od prvého ročníka, do nej znova zasadol jej otec, známy slovenský krajinkár Lacko Struhár a tento rok ich doplnila prvá dáma slovenskej fotografie Milota Havránková. Uznajte, že spätná väzba od takýchto renomovaných odborníkov je neoceniteľná.
Samozrejme, čo je to za festival, ak nemá sprievodný program. Hoc oproti plánom trocha oklieštený, bol skvelý. Ukážku svojich schopností nám predviedli členovia taekwondo klubu Ryong Bratislava. Bolo to niečo nové, a potešilo to všetkých, čo si do medickej prišli okrem iného aj zafotiť. Ak sa v tej poslednej vete nájdete, pošlite nám prosím svoje fotografie vystupujúcich teakwondistov, radi im ich vo vašom mene pošleme, isto sa potešia.
Ak to máme zhrnúť, sme s priebehom i výsledkom spokojní. Veď vďaka nášmu entuziazmu a štedrosti partnerov tohto skvelého podujatia sme mali možnosť vytiahnuť na svetlo sveta nové talenty slovenskej amatérskej fotografie. A kto vie, možno sa niektorí z nich presadia tak, ako víťazka druhého ročníka, Mária Švarbová, ktorá pred tohtoročným vyhlásením výsledkov sama poznamenala, že stačí mať odvahu a isť za svojim cieľom. VÝSLEDKYCena NAY Elektrodom Soňa Maletzová
Text: Peter Škodáček
|